Rozhovor

Autor: Ema Oriňáková | 29.1.2012 o 18:53 | Karma článku: 7,57 | Prečítané:  377x

...

Kým ja rozprávam, Ty mlčíš.
Vyznávam sa Ti srdcom vlčím.
V priestore pre nádych počuť to ticho praskajúceho snehu,
v rukáve Tvojho kabáta nachádzam stálu nehu.
Utekám v spomalenom zábere.
Jedine bozkom princa sa preberiem.

„Predstav si jeseň v šatách jari.
Sladkosť nám letné smútky marí!"
Smejem sa roztopašne ako malé decko,
nechávam za sebou starosti všetkých predkov.
Aj moji anjeli v snehu
dávajú odrazu prednosť behu.
(K)rok pred (k)rokom.
A potom -
pri svetle sviečky a horúcom čaji,
žiadnu túžbu v očiach Ti neutajím.

Stále nič nevravíš!
Nanajvýš:
„Láska je predsa tajomnou hrou,
no tak len lov(e)!"
Vždy, keď sa potácam tmou, milostivý Pane,
vezmem si rozprávkové sane,
aby som rýchlosťou svetla
vo svojom srdci Teba stretla.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?